Tak som konečne doma z príjmačiek v Plzni. Tu sú fotky z mojej nočnej cesty domov. Fotky Plzne nemám, lebo cestou domov sa mi prvý krát dalo fotiť (aj keď len týmto kompaktom a nie mojím Pentaxom, ktorý bol doma), jesť a dokonca aj trochu spať . Zľahka preháňam lebo spať sa  mi dalo aj predtým, hoci rovnako ťažko.

Plzeň je krásne mesto, ak to niekoho zaujíma. Večer pred odchodom som si na Mrakodrape, odkiaľ vidieť celú Plzeň, dala čokoládu s mätou. Nie je to až taká dôležitá informácia, ale teší ma.

Som rada, že som zase doma a cítim sa istejšia sama sebou, lebo som stretla neznámych ľudí, ktorý boli kým boli z mnohých dôvodov a akceptovali to, aká som ja. Dokonca som stretla ľudí prekvapivo podobných a to je také potešujúce, že sa mi chce lietať. Je krásne byť cudzom meste, stratený a zároveň, v určitom momente, na určitom mieste, nájdený.

Chcela som ešte napísať, že u nás doma sneží, ale kým som sa k tomu dostala, prestalo.