Blízkosť je umenie. Neviem, či je to tým, že som nejaká poškodená (ako auto s pokazenými brzdami), ale nevedela som a ani nikto mi nikdy nepovedal, o nepísaných pravidlách a genialite blízkosti.
Treba s ňou narábať opatrne. Ak je nám niekto veľmi blízky, môže sa stať, že ho prestaneme počúvať, lebo si myslíme, že vieme, čo chce povedať. Ak je nám niekto blízky, môžme sa k nemu primknúť tak blízko, že ho zabijeme. Niekto nám môže byť veľmi blízky, a predsa, koľko práce dá vyvážiť mysle, nájsť hranicu, kedy je dobré vážnosť vymeniť za humor, pochopiť, že blízkosť znamená byť blízko, ale nedržať, nechať rásť, pozorovať z bezprostrednej blízkosti zázraky, ktoré sa v našom priateľovi dejú a cítiť vďačnosť.
Možno som o tom už počula v rozprávkach o chlapcoch, ktorí od samej lásky zahrdúsili svoje zvieratká, ale musela som vyrásť, aby som v tom našla súvis. Rozprávky majú v sebe zvlášnu múdrosť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára