Mám chuť pokrčiť svoju tvár a odhodiť ju niekam do kúta.
Všetko sa hromadí práve na tom mieste, kde z čela vyrastá obočie - dve kryhy sa zrazili a vytvárajú nad priekopou, v ktorej sú zasadené oči, zachmúrenú horu.
Niekedy, keď veci nie sú ľahké a tvár sa mrští, hora sa pod tlakom zvlní, až sa v jej strede vytvoria jeden či dva úzke priesmyky a oči hľadia dolu, lebo viečka sú ťažké a biele. Pod očami je zas fialové, hoci si spal a hora je ťažká, pláne dlhé, kopce oblé a prázde a ty hľadáš po hmate stratenú cestu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára