Slová

Túžim ti vyspievať srdce.
Už nechcem nič, čo je
skoro také krásne ako ten
kvet, ktorý si zasadil
a povedal si:

Posielam ťa do Zeme,
aby si rástla na tele
z hmoty, ktorá ťa obklopuje,
tvorí všetko a všetkých
a dáva hlas bezhlasej duši.

Už nechcem potravu,
ktorá ťa zanechá prázdnejšieho
než si bol a spraví ťa
svojím otrokom, prinúti ťa
skláňať sa pred tým, čím pohŕdaš.

Nechcem stáť vždy tesne
vedľa miesta, kde mám byť
a dúfať, že to stačí
na to, aby sa diali zázraky
a zároveň sa ma nikdy nič nedotklo.

Chcem prísť priamo na útes,
kde blesk najviac bolí
a ukázať ti veci,
za ktoré sa hanbím,
lebo máš právo vedieť všetko,

A chcem vrátiť moc slovu,
ktoré spečaťuje vôľu
a uvádza mechanizmus do chodu,
aby sa vyjavilo
všetko, čo je zničené.


Slovo, čo usmerňuje myšlienky
a preniká rozhodnutia,
formuje činy a buduje charakter,
spája sa s druhou dušou
a má moc tvoriť.