English summer

Nočný let bol zároveň príjemný a hrozivý. Nikdy predtým som nikam neletela a už vôbec nie na takú dlhú dobu. Udialo sa príliš veľa podstatných vecí v priebehu posledných pár týždňov v škole a odvtedy, že ich ani nedokážem zhrnúť tak, aby som dostatočne vyjadrila silu pocitov, ktoré spôsobili. Nastúpila som do lietadla s vedomím, ktoré ma upokojovalo - že mám ešte dve a pol hodiny (z čoho jedna sa stratí v prázdnote medzi časovými pásmami) než sa stretnem s cudzincami, u ktorých budem tri mesiace bývať. 

Ešte predtým, keď som cestovala na letisko, vášnivo som sa tešila na hodiny samoty vo vlaku. Čím viac sa blížil moment stretnutia, tým viac som si užívala tento pocit. Vo vlaku som si do zápisníka nakreslila portrét niekoho, kto mi je blízky, lebo sa mi vynorila spomienka na ňu, ako nedávno plakala a keďže neplače často, zdalo sa mi dôležité to uchovať. Raz som čítala, že Boh zbiera všetky naše slzy do sklenených nádob a zdalo sa mi to ako dokonalý dôkaz lásky, preto som mala pocit, že je dobré zachytiť jej smútok na papier. 

Na sedadlách, od ktorých ma v lietadle oddeľovala ulička, sedela rodina v bábätkom, ktorá si zrejme neuvedomovala, že aj ja som Slovenka. Neviem prečo, ale upokojoval ma pohľad na nich: bolí takí povedomí, obyčajní (v dobrom slovazmysle) a nejako mi to pripomenulo ako zostať samým sebou bez ohľadu na to, ako ďaleko ideme.

Cudzinci, u ktorých bývam už pre na nie sú cudzincami a sú ku mne veľmi láskaví. Zamilovala som sa do Anglicka a do britskej angličtiny. Žijem v časti Birminghamu, ktorá kedysi bola lesom a ešte stále sú tu divoké neskrotené miesta, ktoré vyzerajú ako z iného sveta.

Presne uprostred leta, na moje narodeniny som sa prvý krát vybrala do Londýna, kde som strávila pár dní u kamarátky, s ktorou sme v detstve trávili takmer každý deň spolu, vďaka čomu ju stále vnímam skôr ako sestru. V jej byte bolo všetko tak prekvapivo známe a pekné; spôsob, akým boli veci poukladané, jednoduchosť, jej vkus a slovenské spôsoby spôsobili, že som sa cítila tak trochu doma, aj keď som od domova ďaleko. V poslednej dobe sa vo svojom srdci stále vraciam domov, k svojim koreňom, k minulým letám; v podvedomí mám stále myšlienku na domov, ale zároveň som tu stále prítomná a tak si v srdci nosím veľkú lásku všade, kam idem.

Večer na moje narodeniny som šla na koncert Fisrt Aid Kit. I fell in love so deeply I’m not sure if I’ll ever be the same. Neviem, či je vôbec niečo lepšie ako koncerty – hudba je tam naozaj živá, cítite ju v tele a je totálne inširujúca. Navyše som na tomto koncerte stretla muža, ktorého pesnička patrí k dôvodom, pre ktoré som vždy túžila ísť do Londýna!

Veci nie sú ľahké a niekedy na mňa sadne smútok na celé dni, ale stále sa cítim ako šťasný človek a smútok to nejak nie je schopný poprieť. Cítim teplo domova v mojom srdci, čerstvý vietor, pretože som si uvedomila, že som bola stvorená na to, aby som slobodne bežala, kedykoľvek sa mi zachce (ako vlk alebo dieťa) a váhu toho, že rastiem a rozvýjam sa - váhu, ktorú portebujem, aby som sa necítila prázdna. 

Jeleň v Richmond Parku

Plants at the South Bank of the Thames

a na záver:

Levitujúci Yoda