Dažde preorali moju pôdu
už aspoň tri krát
za poslednú dobu,
ale zvonku je moje telo rovnaké
Ako aj Zem sa z vesmíru
javí pokojná,
hoci pod mračnami
sa rozlievajú búrky
Nemyslím si,
že si tieto slová
zaslúžia viac pozornosti
než akýkoľvek povzdych
z vašich pier
niekde uprostred dňa
Dni sú púšte a blatisté polia,
prašné cesty a všetci sme v nich
svojím spôsobom sami
Ale potom občas
zachytím tvoj pohľad
oprášim si z tváre slzy
a mám chvíľu pocit,
že mám spoločníka na cestách
krásne...píš ďalej :)
OdpovedaťOdstrániťďakujem ti, že si to čítala :)
OdstrániťTento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániť