čo keď raz zabudnem
a viac si nespomeniem
prečo som nažive?
nekonečný sen o chaose
myseľ sa ponára pod vedomie
v mestách sa dni nekončia
a tak ani ráno neprichádza
a my stále spíme
kroky námesačných pod vodou
popamäti
čo iné nám zostáva?
keď si nevieme spomenúť
ako sme sa ocitli
oproti sebe pri stole
opäť na tej istej
zastávne autobusu
zase na konci kalendára
len strhnúť poslednú
stránku z kartónu
a dúfať, že kým ju
uvidíme znova
budeme si cudzí
o niečo menej
-
ilúzia
Nebolo to vždy ľahkénikde na svete
ani v tomto malom štáte,
kde sa nikdy nič nedeje.
Môj krátky bezbečný život
je ohraničený búrkami,
z ktorých ešte moji rodičia
premokli až na kosť.
A všetka tá ponurosť
v srdciach ľudí ako Karel Kryl
a ten chlapec, čo zhorel
- mám husiu kožu
a on nemá perie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára